DOBYTIE "BABYLONU"

            Keď som vystúpil z električky, pred úradom na Rímskej ulici už stála dlhá rada ľudí – asi 50 cudzincov, ktorí – tak ako aj ja - si prišli vybaviť dokumenty pre pobyt v Taliansku (poznámka – bola to nutnosť v minulom storočí). V dave bolo počuť aspoň desať rôznych jazykov.
            Po chvíli úradníci otvorili dvere a vpustili nás dnu. Na konci haly stál automat s dotykovou obrazovkou. Každý si mal zvoliť, čo potrebuje a vytlačiť lístok s poradovým číslom. Bolo to hrozné. Ľudia bezradne krčili ramenami, nerozumeli nápisom, reptali a nakoniec sa začali hádať. Aj ja som rezignoval. Pomyslel som si: „Taliansky systém! Takto to nevybavím ani do zajtra!“
            Zrazu do tohto chaosu vstúpil vysoký svalnatý muž. Mohol mať okolo šesťdesiatky. Jeho opálená tvár vzbudzovala rešpekt. „Pokoj, len pokoj,“ zaburácal svojím mocným hlasom a všetky pohľady sa naňho upreli. Myslel som si, že spustí krik, ale nič také nenasledovalo.
            Obor začal ľuďom pomáhať s tlačením lístkov. Hodnú chvíľu som ho prekvapene pozoroval. S trpezlivosťou sa púšťal do reči – ako s mladým, tak so starým, kontroloval papiere a radil Arabom, Číňanom. Lámal niekoľkými rečami a nikým sa nedal vyviesť z miery.
            Jeho trpezlivý prístup mi dlho ostal v pamäti. „Babylon“ kultúr vybavil až do posledného človeka. Bol to ten najlepšie fungujúci úrad, aký som kedy zažil. Ani nie za pol hodinu som odišiel odtiaľ s vybaveným dokumentom.
            Keď počujem slová „Kto chce byť medzi vami najväčší, nech je sluhom všetkých“, spomeniem si na tohto úradníka. Namiesto povýšenosti úctivý prístup k človeku. Viete si predstaviť, že by to takto fungovalo všade? Na úradoch, v nemocnici, v obchode?